peťo bondra skončil kariéru, svet ako sme ho poznali doteraz, skončil. nový svet trvá 3471 dní

Referát pomenúva základné rozvojové koncepcie, ktoré formovali súčasné Košice za ostatných 50 rokov. Mesto je zložitý organizmus a zložité museli byť takisto úvahy, ktoré nasmerovali cesty jeho budúceho rozvoja po II. svetovej vojne. Hospodárske zmeny predurčovali Košice na lídra okolitého regiónu. Na tieto zmeny museli reagovať urbanisti a architekti. Aké boli tvorivé úvahy ?, čo bolo ich spoločným menovateľom ?, aká bola skutočná realizácia ?, čo môžeme dnes považovať za víťazstvá a prehry ? Pokus o odpoveď je náplňou tohto príspevku.



Použitá literatúra:
1.Malinovský, V., a kolektív, Dvadsať rokov investičnej výstavby vo východoslovenskom kraji, Košice 1966
2.Malinovský, V., a kolektív, 20 rokov Stavoprojektu Košice, Košice 1969
3.Olexová, O., a kolektív, 20 Pozemné stavby, n.p. Košice, Košice 1972
4.Smerný územný plán HSA Košice, URBION Bratislava – 1975, schválený uznesením vlády SSR č. 19/ 76 spolu s čistopisom z roku 1979 a doplnkom čistopisu z roku 1969.
5.Dokumentačný materiál spracovaný ŠUPS Bratislava v r. 1981 k návrhu na vyhlásenie mestskej pamiatkovej rezervácie v Košiciach.
6.Uznesenie rady a opatrenia vlády SSR č. 46/ 83 zo dňa 2: 2: 1983 o vyhlásení mestskej pamiatkovej rezervácie v Košiciach.
7.Bél, A., a kolektív, 40 Stavoprojekt Košice, Košice 1989
8.Krajský pamiatkový úrad Košice, Mokriš, R. a kolektív, Zásady ochrany pamiatkovej rezervácie, Košice 2005
archiv

50 rokov košického urbanizmu

Referát pomenúva základné rozvojové koncepcie, ktoré formovali súčasné Košice za ostatných 50 rokov
Základné úvahy

Základom dispozície stredovekého mesta bol uzavretý priestor s jasným ťažiskom, v prípade Košíc to bolo šošovkovité námestie. Bočné prístupové cesty boli významovo potlačené. Hradby mesta, neskoršie spevnené baštami, prerušoval iba minimálny počet brán, čo si vynútilo vejárovité spojenie prístupových komunikácií pred mestskou bránou. V mnohých prípadoch sa tento jav stal základom urbanistickej koncepcie budúceho predmestia. V Košiciach tento princíp nebol výnimkou, a podpísal sa na pôdoryse mesta, najmä na západnom a južnom predmestí. Urbanistická tvorba miest v 18. a 19. storočí odpozorovala vejárovité spájanie ulíc pred bývalými mestskými bránami a povýšila ho na kompozičný princíp tzv. trojzubca. Trojzubec bol skvelým nástrojom urbanistov pri návrhu progresívneho rozvoja uličnej siete, pretože na jednej strane koncentroval nové ulice do ústredného priestoru historického jadra a na druhej strane umožňoval rozvoj nových štvrtí. Pomocou okružných ulíc potom klasickí autori spájali jednotlivé mestské štvrte do rovnocenných výsekov. Okružno-radiálny systém, budovaný vo veľkomestách v 19. a na začiatku 20. storočia, neskôr pomohol ochrániť stredoveké jadrá pred budúcou nekoncepčnou extenzívnou zástavbou. Niektoré mestá dokázali tento krok urobiť v pravý čas, iné po prekročení kritickej hranice podľahli búrlivému stavebnému rozvoju. Sanácia urbanistických pochybení je však dlhotrvajúca. Nedoriešený systém dopravy si postupom času vyžaduje stále drahšie a technicky náročnejšie riešenia.

Vznik a špecifiká územného plánu

Za prelom v metóde moderného pracovného postupu v bývalom Československu možno považovať návrh smerného územného plánu Košíc z roku 1950, a hlavne prvý návrh smerného územného plánu z roku 1952, ktorého vypracovanie vyvolala výstavba „HUKO“ (Hutného kombinátu, neskôr VSŽ, dnešného US Steel Košice). Koncept rozvoja Košíc z počiatku 50. rokov je priam učebnicovým príkladom vedomého, racionálneho a výtvarne citlivého usmernenia vývoja mesta, v tomto prípade bez ideologickej príchute. Jeho autori vychádzali zo skúseností intenzívne sa rozvíjajúcich miest Európy v hospodársky aktívnejších oblastiach. Zásadne odmietli prax dovtedajších tzv. regulačných plánov miest, ktoré boli podľa nich iba systémom parcelovateľných plôch. Tieto plány mali pôsobiť aj reštriktívne v určovaní výškových zón a zásad pre tvorbu uličných priestorov, a to vymedzovaním nezastavateľných plôch, určovaním situovania priemyselných zón a podobne. Na východnom Slovensku boli tieto plány spracované len pre niektoré mestské časti miest. Prvé celkové riešenie mesta pre Košice bolo spracované až neskôr, a to na mapovom podklade z roku 1912. Takto spracované regulačné plány prevažne nenašli svoje uplatnenie, hoci ich prerokúvali a schvaľovali mestské úrady. K ich realizácii v torzách dochádzalo len vtedy, ak pre investora znamenali zhodnotenie územia. Špekulatívny prístup k pozemkom a stavbám mala v predchádzajúcich rokoch (1912-1939) výrazný podiel na nastávajúcom rozklade mestskej formy. V prevažnej miere spracúvali regulačné plány inžinieri - geometri a pre koncepčné dotváranie mesta neboli prínosom. Všetky pokusy regulovania sklamali v ich základnom poslaní – t.j. mali zabrániť živelnému rozvoju mesta. Už začiatkom 20. storočia sa v územnom plánovaní začali objavovať prvé pokusy podnikateľov prebudovať historické jadro na obchodné „city“. Keďže východné Slovensko slúžilo v tomto období len ako zdroj lacných pracovných síl a spriemyselňovanie tu nebolo výrazné, nedošlo ani k väčšej a sústavnej prestavbe mestských centier. Pre pomalý hospodársky vývoj to boli vždy iba čiastkové zásahy pri výstavbe jednotlivých objektov alebo malých súborov, a tie pre celkovú koncepciu mesta nemali význam. Z dlhodobého hľadiska však tento pomalý vývoj Košiciam prospel, pretože vytvoril pestrú mozaiku rozličných štýlov, situovaných blízko seba. V centre mesta tak vznikli malebné zoskupenia domov.

Impulzom pre vznik regulačného plánu po roku 1912 boli komplexné hľadiská pri riešení mestského celku. Tu už nepostačovali vedomosti lokátora, fortifikačného inžiniera či geometra, ktorý parceluje zastavateľné pozemky, ale bolo potrebné hľadať riešenie v nových technických disciplínach. Rozvojom technickej infraštruktúry a mestskej dopravy bolo potrebné chápať mestský celok ako organický útvar aj z ekonomických hľadísk. Na tomto mieste však treba konštatovať, že vtedajší autori košického regulačného plánu, tvoriaci v prvých dekádach 20. storočia, boli na konci s dychom a nedokázali vedecky predpokladať budúci vývoj. Aj keď predpokladali určitý rozvoj mesta v súvislosti s výstavbou železnice, nemali však predstavu o komplexnom plánovaní, či o význame nadradenej dopravnej siete. Preto sa z regulačného plánu realizovala iba malá časť, doplňujúca jestvujúci urbanizmus.

V projekte povojnového smerného územného plánu mesta Košíc, ktorý bol ako prvý v republike schválený i vládou ČSSR, sa už autori dokázali úspešne vyrovnať i s otázkami funkčných plôch, organizáciou mesta, vybavenosťou, dopravou i rekreačnými podmienkami v samotnom meste i okolí. Vychádzali z tradičných urbanistických princípov, ktoré aplikovali pre modernú dobu. Mimoriadnu pozornosť venovali celkovej urbanistickej koncepcii, ekonómii prevádzky mesta, rozmiestňovaniu pracovných príležitostí i vybavenosti. Zosúladili organizáciu nižších urbanistických útvarov, štvrtí a jednotlivých okrskov so zásadami koncentrácie služieb v hraniciach optimálnej dostupnosti, plynulosti dopravy v okrsku, atď. Projekt vôbec neuvažoval s prestavbou existujúcich štruktúr, navrhol zachovanie historického jadra. Základnou filozofiou autorov bolo teda zachovanie a rozšírenie existujúceho mesta.

Nasledujúci vývoj

Až neskoršie, po dokončení tzv. Nového mesta, približne po roku 1968 začali nekompetentné zásahy do pôvodnej štruktúry narúšať túto celistvosť. Výšková zástavba v údolnej polohe sa na niektorých miestach zmenila na chaos. Namiesto pôvodne navrhovanej postupnej prestavby nevyhovujúcich objektov, či zahusťovania v starom meste nastala v skutočnosti úplná likvidácia pôvodnej štruktúry. To vyvolalo ďalšie nekompetentné zásahy, pomocou ktorých sa mali korigovať lokálne dopravné problémy. Táto improvizácia trvalo zdeformovala mestskú formu. Dnes už je nemysliteľné odstrániť čo len jediný panelový dom, ktorý narúša kontext Starého mesta. Napriek tomu možno konštatovať, že smerný územný plán z roku 1952 bol od začiatku veľmi dobre nastaveným systémom, ktorý nepripustil takú mieru „dezurbanizácie“, aká prebehla v mnohých mestách Československa.

Aj keď sa autorský tím zaoberal aj rajónovým plánom VSŽ, najväčším odkazom do súčasnosti bolo vytvorenie kvalitného obytného prostredia, v ktorom obyvatelia mesta trávia väčšinu svojho života. S vlastnou výstavbou v Novom meste sa začalo v apríli 1962 - a do konca roka 1965 už bolo v piatich okrskoch toho obvodu 6044 bytov. V roku 1961 oživovali veľkú prázdnu pláň bývalého vojenského cvičiska iba dochádzajúci obyvatelia neďalekej obce Myslava, v roku 1962 sa tam ešte pásli kone a ovce medzi žeriavmi a panelákmi. Nový mestský obvod na terénnej terase nazvali „Košice – Nové mesto“ (v hovorovej reči sa zaužíval názov „Terasa“) a rozdelili ho na 8 okrskov s priemerným počtom 2000 bytov. Inžinierske siete a komunikácie začali stavať s primeraným predstihom. Dokončené boli takmer rok pred vlastnými bytmi. Napríklad v roku 1964 sa tu postavilo 2878 bytov - oproti 265 bytom v roku 1954. Priemerná ročná produkcia sa udržala aj v nasledujúcich rokoch pri počte 3000 bytov. Pri novej zástavbe sa začali naplno využívať priemyselné postupy, realizované veľkopanelovou technológiou (typy Gottwaldov). Po roku 1961 sa uplatnili kvalitatívne lepšie krajské varianty K-61. Ako prví v republike začali vo východoslovenskom kraji realizovať panelové objekty na veľký rozpon v type T-08 B.

Nadčasový odkaz tvorby

„Mnoho príkladov ukazuje, že mesto budúcnosti nebude mať jedno, ale viac centier. Vznik týchto nových centier vyžaduje pozornosť urbanistov najmä v súvislosti s potrebou vytvoriť v nich kvalitné životné prostredie. V tomto kontexte je treba všade tam, kde je to možné, podporovať namiesto striktného jednoúčelového zónovania zmiešaný rozvoj, ktorý občanom umožní bývať v blízkosti zamestnania.“
Nová aténska charta, 1998


Polstoročie pred tým, ako sa signatári Novej aténskej charty uzniesli na uvedenom znení, bol kolektív autorov smerného územného plánu Košíc presvedčený o tom, že jedno celomestské centrum v historickom jadre nepostačuje, ale okrem historického jadra je potrebné vytvoriť ešte ďalšie štyri tzv. vybavenostné centrá jednotlivých obvodov mesta. Ich predpokladané polohy sa takmer presne potvrdili prirodzeným vývojom.
Košice tu ponúkli zaujímavý príklad začlenenia historického jadra mesta v narastajúcej sídelnej aglomerácii. Návrh tzv. Nového mesta v Košiciach, bol pozoruhodným urbanistickým riešením. Už pôvodný názov vypovedá, že autori nemali v úmysle skončiť svoju tvorbu postavením jediného sídliska, aj keď veľkého, ale rozmýšľali v parametroch celého sídla. Košiciam dali predpoklad pre ďalšie rozšírenie. Autorský tím integroval historické jadro do uceleného okružno-radiálneho systému mesta, bez toho, aby ho urbanisticky poškodil. Návrh sa zaobišiel aj bez devalvácie funkčného využitia starších obytných štruktúr a stal sa ukážkou moderného územného plánovania.

Jadro autorského tímu spolutvoril aj Ing. arch. Berthold Hornung (*25.3.1925), rodák z Ostravy, ktorý vyštudoval na fakulte ČVUT v Prahe. Od roku 1961 pôsobil v Košiciach, v roku 1968 emigroval, v rokoch 1969-1972 bol vedúcim tímu architektonickej a urbanistickej kancelárie Colin Buchanan & Partners, Edinburgh a spolupracoval s firmou Fox & Partners, v rokoch 1972-1975 bol konzultantom v plánovacom oddelení mesta Jeruzalem, v rokoch 1975-1983 bol zástupcom riaditeľa krajského výboru regiónu Lothian v Škótsku, prednášal na Heriot-Watt University, a od roku 1985 bol poradcom Royal Fine Art Commission v Edinburghu. V roku 1986 dostal čestný doktorát Heriot-Watt University za príspevok k škótskemu plánovaniu a spoluprácu s Československom. Zomrel v Edinburghu 20.3.1997. Z týchto neskorších úspechov môžeme spätne predpokladať, akým podielom prispel Hornung ako urbanista k riešeniu územného plánu Košíc.

Napriek všeobecnej averzii voči sivej realite panelového bývania sa stala košická Terasa príjemným sídlom pre desiatky tisícov obyvateľov. Výstavbu sprevádzalo niekoľko pozoruhodných zvláštností, ktoré sa pri ostatných sídliskách už nikdy nezopakovalo: napr. vysádzala sa tu vzrastlá zeleň v koreňových baloch, takže Terasa sa takmer okamžite stala zeleným sídliskom, výtvarné diela, vytvorené na medzinárodnom bienále sochárskej tvorby v kove, ktoré sa tu konalo v 70. rokoch, boli trvalo osadené v kľúčových priestoroch a spríjemňujú životné prostredie dodnes. Tieto diela majú dnes galerijnú hodnotu a sú neodmysliteľnými identifikačnými bodmi prostredia. Košická Terasa si získala nielen formálne celoštátne a zahraničné ocenenia odborníkov, ale najmä priazeň vlastných obyvateľov. Za zmienku tiež stojí skutočnosť, že v predchádzajúcich desaťročiach bola cieľom jednej z dvoch voliteľných exkurzií študentov bratislavskej fakulty architektúry. Tajomstvo úspechu nie je iba v riešení zonálnej štruktúry, ale práve v citlivom napojení nových štruktúr na historicky daný urbanizmus.

Záznam z rozhovoru s architektom Jánom Kurčom

Ing. arch. Ján Kurča bol vedúcim autorského tímu košického Stavoprojektu, riešiaceho smerný územný plán Košíc v rokoch 1950 – 1962. Narodil sa v roku 1924 na Liptove, ale jeho otec si v Skároši pri Košiciach kúpil kúsok poľnohospodárskej pôdy. To bol jeden z dôvodov, prečo sa jeho syn po štúdiu presťahoval do Košíc.

Po skončení pražskej Fakulty architektúry architekt Kurča slúžil v Košiciach základnú vojenskú službu - v delostreleckom pluku. V tom čase, ešte v uniforme, stretol vtedajšieho riaditeľa Stavoprojektu a budúceho hlavného architekta Košíc - Viktora Malinovského a jeho kolegu Jána Gabríniho (ani jeden z nich už nežije), ktorí ho presvedčili, aby prišiel do Košíc pracovať na územnom pláne. Na škole bol Berthold Hornung Kurčovým spolužiakom - Kurča ho neskôr prizval do Košíc k spolupráci. Absolventi pražskej fakulty sa takto stretli na opačnom konci republiky. V tom čase už bol Kurča zamestnaný v Prahe. Už počas štúdií si privyrábal v súkromnej firme u doktora Karla Cajvasa. Ten bol špecialistom na poľnohospodárske stavby. Už ako študent bol Kurča hrdý na to, že on sám zlepšil kvalitu výstavby kŕmnych objektov pre hovädzí dobytok, pretože štvormetrové válovy rozdelil 10-centimetrovou medzerou. Vďaka tomu sa dali dobre čistiť a jednoducho udržiavať. Ako čerstvý absolvent vysokej školy v Prahe, ktorú ukončil v roku 1946 na katedre urbanizmu, sa okamžite zapojil do prípravy územného plánu. V tom čase tvorilo košický Stavoprojekt sedem ľudí.

Územný plán mesta síce existoval aj pred tým: bol to regulačný plán rozvoja mesta, vypracovaný na mape z roku 1912. Noví autori ho podrobili ostrej odbornej kritike, pretože pre dramaticky sa rozvíjajúce krajské mesto bol neupotrebiteľný. Autori ho pohŕdavo nazývali: „maľovanky našej Hanky“.

Objednávku na spracovanie nového územného plánu zadalo mesto Košice. V priebehu novej nekoncepčnej výstavby v 50. rokoch vznikali vážne problémy. Preto obaja zakladajúci členovia Stavoprojektu - Viktor Malinovský a Ján Gabríni - od začiatku intenzívne presviedčali mestských funkcionárov o tom, že budúcu výstavbu bude treba regulovať. Tu treba povedať, že v tom čase vo vedení mesta naozaj existovali ľudia, ktorí chápali potrebu regulácie výstavby. Impulzom k rozsiahlej bytovej výstavbe bola výstavba HUKO, neskôr Východoslovenských železiarní. Tie sa začali stavať v lokalite blízko hraníc s Maďarskom. Z tohto zámeru však museli stavbári upustiť, pretože tam bola vysoká spodná voda. Neskôr sa výstavba preniesla na dnešné miesto – do Šace. Autorom súčasného umiestnenia železiarní bol práve vznikajúci urbanistický tím Stavoprojektu. Vládny návrh počítal s kombinátom pre 25 tisíc zamestnancov. V reči urbanistických koncepcií to znamenalo okamžitý nárast o 50 – 60 tisíc obyvateľov mesta.

V tom čase Kurčovho príchodu mali Košice okolo 60 tisíc obyvateľov a zastavaná bola iba údolná poloha mesta. Od roku 1950 do roku 1980 sa mestská aglomerácia zväčšila päťnásobne, na takmer štvrť milióna obyvateľov. To bol skutočne obrovský nárast, ktorý si vyžadoval rýchlu, ale zároveň premyslenú koncepciu rozvoja mesta. Dovtedajšie Košice boli postavené v kotline. Na terase nad mestom nebola takmer žiadna zástavba. V celej prvej polovici 20. storočia tam bolo vojenské cvičisko delostrelectva.

„Na terasu sme išli z pomsty“, sarkasticky dnes komentuje architekt. Prvý zásah, ktorý autori urobili: zlikvidovali vojakom cvičisko. Disponibilná plocha nebola v tom čase obrábaná, časť územia sa používala ako pasienok. Jediný problém spočíval v dopravnom prepojení údolnej polohy s terasou cez zložitý svah. Tu museli urbanisti postupovať veľmi opatrne, aby našli vhodnú situáciu, kadiaľ by mohli bezpečne vyviesť dopravu na vyvýšenú terasu. Iný názor na zakladanie sídliska mali statici a dodávatelia, ktorí museli počas výstavby domov časť vrchnej – ílovitej - zeminy odvážať.

Prípravu územného plánu predchádzala medzinárodná urbanistická súťaž, ktorú financovalo mesto. Vychádzali z predpokladu, že Košice budú raz polmiliónovým mestom. Súťaž sa nazývala Sympózium o rozvoji mesta Košice. Súťaž bola to Kurčovou zásluhou, v tom čase bol už vedúcim urbanistického ateliéru. Pozval sedem vynikajúcich stredoeurópskych urbanistických kolektívov, ktorým pripravil podrobné podklady. V priebehu štrnástich dní každý kolektív spracoval a obhájil svoj návrh na budúci rozvoj mesta. „To bolo najťažších štrnásť dní v mojom živote“, spomína dnes architekt. Každý tím bol presvedčený o správnosti svojho návrhu. Všetky kolektívy navrhli integrovať terasu do mestského organizmu a predpokladali logický vývoj sídla západným smerom. Práve vtedy nastala zmena paradigmy dovtedajšieho vývoja mesta. Sídlo sa už nemohlo rozvíjať južným, ani severným smerom do dĺžky, ale priečne, teda kolmo na pôvodnú historickú os. Bolo nevyhnutné ukončiť zapĺňanie doliny Hornádu, ktorá už neposkytovala priestorové možnosti a bolo potrebné koncepčne vystúpiť z historického sídla. V týchto atribútoch sa návrhy zhodovali, líšili sa však v uchopení problému, preto si z nich si bolo potrebné vybrať. Ďalšie precizovanie konceptu záležalo nie na porote či silovom hlasovaní funkcionárov, ale na súboji ideí, teda na princípe logickej argumentácie. Vyjasňovanie názorov trvalo ešte niekoľko nasledujúcich týždňov. „Pozeral som neustále do všetkých výkresov“, hovorí dnes architekt. Zo sympózia potom Kurča vyhotovil vstupné dokumenty pre zadanie územného plánu. Každý kolektív, ktorý neskôr rozpracovával územný plán, mal k dispozícii tieto výsledky. Po sympóziu vypracovali autori tzv. Smernice pre územnoplánovacie riešenie. Smernice boli písomné zásady, ktoré popisovali napr., do ktorých priestorov bude možné umiestniť nízku zástavbu, kde treba počítať s hromadnou - výškovou zástavbou. V smerniciach bol zadefinovaný aj základný dopravný koncept, pretože autori boli presvedčení o tom, že základným princípom každého mesta na svete je jeho dopravná sieť. Potvrdením správnosti tejto úvahy bola skutočnosť že v nasledujúcich desaťročiach Košice nemali problémy s dopravou (na rozdiel od iných, aj oveľa menších miest na Slovensku). Dopravu sídla neskôr riešili dopravní špecialisti Ing. Vojtech Gerstbrein a Ing. Surový ako vtedajší čerstvý absolvent. Postupne vznikol kolektív, ktorý pracoval spolu na všetkom. Individuálne zásluhy jednotlivých autorov dnes nemožno hodnotiť. Pri ďalšom rozpracovaní sa Kurča zameral na spoluprácu s pražskou fakultou architektúry. Tam pracovalo zoskupenie vynikajúcich odborníkov na územné plánovanie – katedra profesora Miškoviča - ktorí boli vždy ochotní pricestovať do Košíc a poradiť. Zadosťučinením pre nich bolo, že ich návrhy a odporúčania sa skutočne realizovali. Mesto Košice bolo ochotné tieto služobné cesty poradcov preplatiť.

Zásadné nezhody v tíme neexistovali. Všetky problémy dokázali sami prekonať. Celý kolektív, vybudovaný Kurčom, v základnej koncepcii smerného územného plánu rešpektoval existujúci stav. Autori sa dohodli, že: „Košice musia ostať Košicami.“ Táto triviálna myšlienka dnes ostro kontrastuje so zaužívaným názorom, podľa ktorého československí urbanisti 50.-60. rokov sa rozhodli zničiť všetko, čo im stálo v ceste. Opak je pravdou. Autori smerného územného plánu Košíc sa rozhodli zachovať existujúcu koncepciu mesta a rozšíriť ju na západ, na východ a na juh. Severným smerom zamýšľali urobiť iba lesopark a rekreačnú zónu. K historickému stredu mesta mali jednoznačne kladný vzťah. V Košiciach videli dokonalý historický základ. „Ak sa dnes pozriete na Košice, tak vlastné mesto je na tej starej, historickej komunikačnej sieti – presne, ako to bolo“- s  uspokojením konštatuje Kurča dnes, po päťdesiatich rokoch búrlivého rozvoja mesta. Jediná nová koncepcia, ktorú vtedy autori presadzovali, a ktorá nebola zrealizovaná, mal byť mimoúrovňový priečny východo-západný prieťah ponad historické jadro. Toto prepojenie obidvoch protiľahlých terás na východe a na západe malo uchrániť historické mesto od drastických zásahov a malo pritom zabezpečiť rýchle dopravné prepojenie celého mesta. Podobný vnútromestský (nie diaľničný) viadukt úspešne realizovali mnohé európske mestá, aby nenarušili krehké dopravné vzťahy v historického jadra. Nerealizovanie tejto „chrbtovej kosti“ mesta nesie dôsledky dodnes. Ani dnes neutíchajú rozvášnené diskusie odbornej i laickej verejnosti, i predstaviteľov mesta o tom, ako uspokojivo vyriešiť dopravu na dnešnej Štúrovej ulici a na Námestí Osloboditeľov. Za základné kritérium vtedy autori pokladali zachovanie dispozície historickej zástavby mesta. Boli presvedčení, že pôvod a koncepcia celého mesta má vychádzať z histórie. Na Staré mesto mal nadväzovať tzv. vybavenostný pás, ktorého účelom malo byť prepojenie Nového mesta s historickým jadrom. Tu mali byť koncentrované verejné budovy, služby aj pešie prepojenie (bulvár). Tento zelený pás sa síce dodnes nezastaval, avšak jeho aktuálne navrhované funkčné využitie na rodinnú zástavbu považuje architekt za „tragédiu“.






CAPTCHA Image


neviem precitat!




Počet príspevkov na stránku:
Thomashed
fuck you robot http://ppfood.ru/
30.04. '17 * 21:37
Ńŕěűĺ âęóńíűĺ đĺöĺďňű çäĺńü
Ńŕěűĺ âęóńíűĺ đĺöĺďňű çäĺńü ppfood.ru
Brandontix
fuck you robot http://sb9443.ru
27.04. '17 * 08:15
Áđĺíä Ńáĺđáŕíęŕ äë˙ ďĺđĺä 2010 âîçđŕńň ń
Ďđĺäîńňŕâë˙ĺň ďĺđĺéňč íĺîăđŕíč÷ĺííűé ńďĺęňđ áŕíęîâńęčő óńëóă. ×ŕńňü Ńáĺđáŕíęŕ â îáůĺě îáú¸ěĺ ŕęňčâîâ đîńńčéńęîăî áŕíęîâńęîăî ńĺęňîđŕ ńîńňŕâë˙ëŕ äë˙ 1 ˙íâŕđ˙ 2016 âîçđŕńň 28,7 %. Äë˙ đűíęĺ ÷ŕńňíűő âęëŕäîâ — 46 %. Ęđĺäčňíűé ęîřĺëü ńîîňâĺňńňâîâŕë 38,7 % âńĺő âűäŕííűő ęđĺäčňîâ íŕńĺëĺíčţ.
cialis-strength
fuck you robot http://best-store-usa.com
26.04. '17 * 02:25
viagra medication 2017
http://best-store-usa.com/#find-a-compounding-pharmacy - veterinary pharmacies of america buy cialis online uk http://us-safe-store.com/#randolph-pharmacy - tadalafil generic india online viagra http://best-store-us.com/#herbal-supplements-for-erectile-dysfunction - normal dosage of cialis the viagra alternative http://safe-store-usa.com/#uhs-pharmacy - viagra tv commercial when does viagra go off patent
Aexpitty
fuck you robot http://usa-safe-store.com
24.04. '17 * 16:40
JimmyCed
fuck you robot http://9binaryoptions.com/uploads/otzivi/brokeri-binarnih-optsionov-2016-1.htm
23.04. '17 * 15:26
Ęŕę ěîćíî çŕđŕáîňŕňü äĺíüăč â Číňĺđíĺňĺ
Ęŕę çŕđŕáîňŕňü â číňĺđíĺňĺ óćĺ ńĺăîäí˙

Đĺá˙ň, őâŕňčň ńčäĺňü áĺç äĺíĺă!)
ß áűë ďđîńňűě áĺäíűě ńňóäĺíňîě, ŕ ňĺďĺđü đóáëţ 15-17 ňűń˙÷ đóáëĺé ęŕćäűé äĺíü âîň çäĺńü: Ęŕę çŕđŕáîňŕňü â číňĺđíĺňĺ (îáó÷ŕţůŕ˙ ńňŕňü˙)
Ýňî ĐŔÁÎŇŔĹŇ! Ďđîâĺđĺíî. Âńĺě óäŕ÷č!

http://9binaryoptions.com/uploads/posts/2017-01/binary_options_money2.jpg

Çŕđŕáîňîę â číňĺđíĺňĺ îň 15000 đóáëĺé â äĺíü ňóň Ęŕę çŕđŕáîňŕňü â číňĺđíĺňĺ (îáó÷ŕţůŕ˙ ńňŕňü˙)

Âîň ĺů¸ ńňŕňüč âŕě ďîěîăóň íŕ÷ŕňü ďîëó÷ŕňü äîőîä â číňĺđíĺňĺ:
Ëó÷řčĺ áčíŕđíűĺ îďöčîíű http://9binaryoptions.com/platformy-dlya-treydinga.html
Áčíŕđíűĺ îďöčîíű ěíĺíčĺ ńďĺöčŕëčńňîâ http://9binaryoptions.com/ru
Áčíŕđíűé îďöčîí 10
http://9binaryoptions.com/uploads/otzivi/luchshie-strategii-binarnih-optsionov-na-60-sekund.htm Ëó÷řčĺ ńňđŕňĺăčč áčíŕđíűő îďöčîíîâ íŕ 60 ńĺęóíä
Çŕđŕáîňîę â číňĺđíĺňĺ áĺç âëîćĺíčé qiwi
http://9binaryoptions.com/uploads/otzivi/chto-luchshe-foreks-ili-binarnie-optsioni-1.htm ×ňî ëó÷řĺ ôîđĺęń čëč áčíŕđíűĺ îďöčîíű
http://9binaryoptions.com/uploads/otzivi/besplatnie-signali-dlya-binarnih-optsionov-onlayn.htm
Abuindinee
fuck you robot http://usa-best-store.com
23.04. '17 * 13:37
GregoryNeona
fuck you robot https://2dm.prohoster.info
14.04. '17 * 10:56
Äîěĺí - ýňî íčç ďđîńňđŕíńňâŕ čĺđŕđőč÷ĺńę
Đĺăčńňđŕöč˙ äîěĺíîâ äîěĺííîĺ čě˙
äĺřĺâűĺ äîěĺíű
ęóďčňü äîěĺí
đĺăčńňđŕöč˙ äîěĺíîâ
ńîçäŕňü äîěĺí
- ďđĺäńňŕâë˙ĺň ńîáîé çŕíĺńĺíčĺ číôîđěŕöčč î äîěĺíĺ č ĺăî ŕäěčíčńňđŕňîđĺ â öĺíňđŕëüíóţ áŕçó äŕííűő ń öĺëüţ îáĺńďĺ÷ĺíč˙ óíčęŕëüíîńňč čńďîëüçîâŕíč˙ äîěĺíŕ, ŕ ňŕęćĺ ďîëó÷ĺíč˙ ďđŕâ ÷ňîáű ŕäěčíčńňđčđîâŕíčĺ äîěĺíŕ ŕäěčíčńňđŕňîđîě. Ďîäěîăŕ ďî đĺăčńňđŕöčč äîěĺíŕ ń÷čňŕĺňń˙ îęŕçŕííîé ń ěîěĺíňŕ çŕíĺńĺíč˙ číôîđěŕöčč â áŕçó äŕííűő. Đĺăčńňđŕöč˙ äîěĺíŕ äĺéńňâóĺň â ýęńęóđńč˙ îäíîăî âîçđŕńň, ń÷čňŕ˙ ń ěîěĺíňŕ đĺăčńňđŕöčč äîěĺíŕ.
BobbNiz
fuck you robot http://getedmedsvardenafil.org/
14.04. '17 * 03:03
levitra buy uk
buy cheap levitra no prescription, buy levitra cheap, levitra 20 mg cheap
levitra to buy uk, buy levitra in thailand
best place buy levitra online Levitra buy levitra europe
buy levitra in india, discount generic levitra
purchase levitra, buy levitra 20mg
Rickeytub
fuck you robot http://hayastannews.com
08.04. '17 * 20:15
Ńŕěűĺ ďîńëĺäíčĺ íîâîńňč â ěčđĺ
Ńŕěűĺ ďîńëĺäíčĺ íîâîńňč â ěčđĺ íŕ hayastannews.com
DonaldOMISK
fuck you robot http://agentmdk.ru/foto-prikoly-interesnoe/8720-kak-delayut-kraski.html
04.04. '17 * 11:25
Ńŕěîĺ ńâĺćĺĺ çŕ äĺíü! Đŕńńëŕáüń˙) ďđčęîë
Ďđčâĺň âńĺě!
Íŕřĺë ďđčęîëüíűĺ íîâîńňč íŕ ýňîě ńŕéňĺ: http://agentmdk.ru/ :
http://agentmdk.ru/foto-prikoly-interesnoe/29-avtomobilnye-prikoly.html
Áîëüřîé Áŕđüĺđíűé đčô
13 íĺîáű÷íűő ńîâđĺěĺííűő ďđŕâčňĺëüńňâĺííűő çäŕíčé ěčđŕ | Fresher - Ëó÷řĺĺ čç Đóíĺňŕ çŕ äĺíü http://agentmdk.ru/foto-prikoly-interesnoe/16-13-neobychnyh-sovremennyh-pravitelstvennyh-zdaniy-mira-fresher-luchshee-iz-runeta-za-den.html
Ńŕěűĺ ńâčđĺďűĺ ěîđńęčĺ äčíîçŕâđű
Íŕáîđű, ęîňîđűĺ ďîíđŕâ˙ňń˙ ęŕćäîěó ěóć÷číĺ http://agentmdk.ru/foto-prikoly-interesnoe/7648-nabory-kotorye-ponravyatsya-kazhdomu-muzhchine.html
Stránky: 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 |